Server o hrách na PC , PS,X-BOX

Odkazy

Archív

Štatistika

TOPlist

» PC

Devil May Cry 4

Obrázok “http://img.sector.sk/files/recenzie%5C20088120444433%5C00-m.jpg” sa nedá zobraziť, pretože obsahuje chyby.
Nový hrdina, nový začiatok a po sérii otrasných portov z konzol aj svetlo na konci tunela pre PC hráčov, ktorí boli doteraz kŕmení druhou triedou. Devil May Cry 4 je masakrom a prísľubom krajšej budúcnosti v jednom.
Sú dni kedy vám nerozumie rodič, priateľka, ba ani denníček. Ste nasrdený na pol sveta a ani neviete prečo. Niektorí sa svoje traumy rozhodnú riešiť liekmi, iní počkajú kým to prejde, v Amerike to riešia streľbou do spolužiakov, no vôbec najlepšie je niekomu natrhnúť úsmev vo virtuálnom svete. Devil May Cry (DMC) je ideálnym liečiteľským prostriedokom.



Capcom je firmou známejšou hlavne konzolovým hráčom, no pomaly sa jeho päste predierajú aj na domáce počítače. Raz to vyjde menej, inokedy viac. Podľa hodnotenia si tí bystrejší určite všimli, že Devil May Cry 4 priradíme do tej druhej skupiny. Hra patrí do žánru 3rd person beat em up, no štvorku môžeme smelo zaradiť do subžánru 1 button mashing. Prečo?



Predchádzajúce diely DMC sa vyznačovali charakteristickou črtou, bola ňou obtiažnosť. Pomerne ľahko sa dali naučiť rôzne druhy útokov, no ich zvládnutie žiadalo čas. Jedni ju preto zatracovali, iní naopak vďaka hard core obtiažnosti milovali. Na koniec sa prepracovali len tí najvytrvalejší a o to bol pocit satisfakcie po dohraní väčší. Táto hlavná (pre niekoho) devíza v DMC4 padla. Capcom sa totiž snaží viacej priblížiť širšej skupine hráčov a tak klesla obtiažnosť celej hry strmšie, ako akcie Microsoftu po odchode Billa Gatesa. Na to, aby ste nepriateľa porazili, už stačí len mačkať jeden gombík a nakoniec ho zdoláte.



Druhou podstatnou novinkou je, že pribudol nový hrdina menom Nero, ktorého budete ovládať väčšinu hry. O Danteho samozrejme neprídete. Nero sa od svojho predchodcu veľmi nelíši. Výzorom pripomína emo-buzíka (kameňovanie povolené) s obrovským mečom, dvoma búchačkami a bielymi strapatými vlasmi prekrývajúcimi jedno oko. Proste bukvica. Nie je však zaľúbený do Tokio Hotel, ale do dievčiny menom Kyrie s anjelskym hlasom. Počas jedného jej vystúpenia do sály vtrhne niekoľko zloduchov a operné árie preruší a zraní jeho svätosť, najvyššieho vodcu. Vina je hodená na Danteho a Nero je poverený jeho zneškodnením. Ako to však už raz býva, nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá a z nepriateľa sa môže vykľuť aj spojenec.

http://img3.sector.sk/files/recenzie%5C20088120444433%5C2-m.JPG



Hneď na prvý pohľad vás dostane grafické spracovanie, ktoré je v určitých momentoch dychberúce. Medzi takéto okamihy patria hlavne cut scény, ktoré však nie sú renderované, ale plne pod taktovkou enginu. Tak trocha škoda, že pravú next-genovú grafiku prinášajú konzoly na PC a nie opačne, ako by sme čakali (cítim vo vzduchu výprask, pozn. Junker). Stvárnenie nie je jednoúčelové a výborne mu sekunduje dizajn úrovní. Od gotického mesta sa presuniete cez slnečné doky, vlhké bane, zabudnutý kostol, až po tropický prales a tajomné laboratóriá. Všade to však dýcha dotykom umelca a ani jedna z úrovní nezaostáva za tou predchádzajúcou.



Aby ste sa v mokvajúcich a stiesnených priestoroch nebáli, má Nero k dispozícii niekoľko strelných a bodných zbraní, ale hlavne je to polodémon ako Dante a démonická ruka so silou Spardy mu príde určite vhod. Hra má dovedna dvadsiatku levelov a v polovici sa zdá, že autorom došla para. Nera vystrieda charizmatický Dante a celou hrou musíte prejsť naspäť až na začiatok. Sprvoti som na tento podlý ťah autorov nadával, no Dante sa ovláda inak ako Nero a hlavne má iné prednosti. Nerove pukačky na vrabce vystriedajú Ebony a Ivory, ktorých palná sila je niekoľko krát väčšia ako Nerova brokovnica a to je len začiatok.



Ak sa prepracujete k pandorinej skrinke, tak túto zbraň si zamilujete. Ide o prenosný arzenál s minigunom, raketometom a laserom v jednom kufríku. Dante dokáže, tak isto ako v predošlých dieloch, meniť štýly boja a z obranného Royal guard sa pomocou D-padu rýchlo dostane na Trickstera alebo Swordsmana. Naučiť sa používať všetky štýly a hmaty spolu s ich benefitmi vás zamestná na pekne dlho, no plnohodnotné využitie vás odmeňuje ratingovým systémom od chabého D po super triedu S. Čím väčší rating na konci úrovne získate, tým vám pribudne viac prostriedkov na upgradovanie zbraní a akrobatických trikov. Ak len mačkáte tlačidlo ako besní, pravdepodobne sa nikdy nedostanete cez ranking C a o to menej bodov môžete investovať do dvojitého skoku, efektných odrážaní od nepriateľa s následným skopnutím ostatných okolo alebo do Devil Bringeru, v ktorom nechýba nová featurka priťahovania nepriateľa ala Scorpion z Mortal Kombatu a len vďaka nej sa dostanete cez niekoľko skákacích miest, kedy sa treba v správny moment niekam pritiahnuť, aby ste nespadli do temných hlbín.



Namiesto peňazí vypadávajú z každého nepriateľa červené orby, ktoré môžete minúť pri špeciálnych stojanoch s presýpacími hodinami na nákup niekoľkých druhov lekárničiek alebo iného spotrebného materiálu, no s každým zakúpeným kusom sa hodnota tovaru navyšuje, preto treba dobre porozmýšľať, či radšej neinvestovať do fragmentu kryštálu zvyšujúceho zdravie alebo energiu Spardy a správny DMC fan sa na lekárničky aj tak nehrá.



Ako už bolo povedané na začiatku, nepriateľov sa dá zbaviť púhym mačkaním jedného tlačidla, no oveľa efektívnejšie je používanie špeciálnych komb a hľadanie slabých miest. Niektorým sa nepáči démonická sila aplikovaná zozadu, iným nevonia olovo a niektorí sú spredu takmer nesmrteľní. Veľa nepriateľov je podaných giganticky a takí archanjeli v zlatom brnení budia náležitý obdiv (až do doby než ležíte na zemi). Nie je to však nič oproti rozmanitosti a veľkosti bossov. Veľkosť toho posledného vo vás musí vyvolať patričnú úctu a súboj s ním veľmi pripomína súboje s bossmi z God of War.



V hre sa nájdu aj rôzne poschovávané tajné misie, logické hádanky a puzzle. Tou najzaujímavejšou je hra pripomínajúca Človeče nehnevaj sa. V miestnosti je rozložené hracie pole s rôznymi farbami a fígurka na začiatku. Stačí len s chuťou udrieť do hracej kocky a postavička sa pohne o jeden až šesť polí vpred. Samozrejme to nie je také jednoduché a pri zastavení na červenom poli sa na vás vyhrnie spŕška nepriateľov. Niektoré polia sú neutrálne, iné vás dokonca odmenia, no tých je logicky menej ako červených. Oranžové pole je skratka, no môže vás vrátiť aj vzad.



Tajné misie nie je potreba prechádzať, ale sladká odmena (po splnení niekedy brutálnych cieľov) v podobe fragmentu kryštálu vás donúti opakovať misiu znova a znova. Trocha by som si rýpol do nahrávania „miestností“ v leveloch, ktoré na pár sekúnd spomalia tempo hry a z vás opadne sústredenie. Dá sa to síce prežiť, no neverím, že by sa to nedalo vyriešiť elegantnejšie, napr. streamovaním, poprípade uložením celej úrovne do pamäte.



Úplne najväčšiu výhradu mám ale na ovládanie na klávesnici, na ktoré rovno zabudnite. Nič elegantnejšie ako gamepad nevyriešite a tak radšej nechajte klávesnicu na pokoji. WASW+IJKL+čísla+Space+neviem čo ešte sa použiť naozaj dajú len v tom najnutnejšom prípade.






Capcom priniesol na PC pokračovanie v tom najlepšom svetle, mňa osobne najviac mrzela nižšia obtiažnosť a otravnosť loadingov každej pol minúty, na druhej strane veľa záujemcov pritiahne a uchváti magická grafika a zaujímavé súboje s bossmi, či „zaujímavý“ look hlavných postáv. Ak ste teda ešte neokúsili svet DMC, tak teraz je ten správny čas naskočiť do rozbehnutého vlaku.



 
Žádné komentáře