Server o hrách na PC , PS,X-BOX

Odkazy

Archív

Štatistika

TOPlist

» X-box360

Beijing 2008

Obrázok “http://img.sector.sk/files/recenzie%5C200872813297495%5Colymp_13-m.jpg” sa nedá zobraziť, pretože obsahuje chyby.
Magický dátum 08.08.08 ukončí 4 ročný pôst a športovci z celého sveta sa stretnú v Číne, aby zabojovali o prestížne olympijské zlato. Letné olympijské hry sú pred dverami a takú závažnú udalosť si nemohol nevšimnúť ani herný priemysel.
08.08.08 to všetko začne. Blázinec pre organizátorov, kolotoč presunov, tréningov a súťaží pre športovcov, množstvo prebdených nocí pre nás, Európanov, sediacich za svojimi televíznymi prijímačmi. Ak sa vám nechce ponocovať a napriek tomu by ste si radi dopriali nejaký ten športový zážitok s olympijským nádychom, Beijing 2008 by mohol byť aspoň čiastočným riešením.


O čom sú olympijské hry? Je to ešte stále výnimočné podujatie hlásajúce myšlienku celosvetového mieru? Alebo sa jedná len o predvádzacie mólo pre najlepších športovcov sveta? Či sa nebodaj za všetkým tým pozlátkom ukrýva ťažký stroj na peniaze a viac ako o čokoľvek iné, tu ide v prvom rade o biznis? Prípadne z každého trochu? Nebudeme sa púšťať do filozofických debát, aj keď... akým spôsobom by ste si vysvetlili vznik olympijskej videohry, u ktorej by ste dopredu vedeli, ako dopadne?


Ako pri každej inej športovej hre, aj pri virtuálnom spracovaní olympijských hier, je úvodná obrazovka vyhradená výberu herného módu. Beijing ponúka chudobnejší výber, tréning, jeden pretek, olympijská kariéra a manažovanie národného tímu. Tréning je jasná záležitosť, bez akýchkoľvek obmedzení môžete do nemoty drilovať ľubovoľný šport, zlepšovať svoje osobné rekordy a podobne. Ostrý štart si môžete vyskúšať v jednom preteku, tu už platia obmedzenia reálneho športu, napr. na hladkej stovke hrozí diskvalifikácia za predčasné štarty. Preteky môžu na jednej konzole hrať aj viacerí hráči, závisí to od počtu pripojených ovládačov. Najrozsiahlejší a najzaujímavejší režim je bez pochyby režim celých športových hier, ktorý je v podstate základom celej hry, a preto si zaslúži podrobnejšie rozobratie.







V prvom rade na všetkých športuchtivých jedincov čaká výber krajiny. Slovensko i Česká republika absentujú, stredná Európa pozostáva podľa tvorcov zrejme iba z Poľska. Nič to, vyberiete si napríklad Etiópiu (zrejme zaujímavejšia krajina ako Slovensko (majú dobrých bežcov, pozn. Junker)) a dostávate sa do druhej obrazovky. Tu sa nachádza RPG-like charakteristika vašich športovcov. Silu, rýchlosť, výdrž a niekoľko ďalších parametrov určujete pre všetkých reprezentantov naraz, takže váš výber by mal v prvom rade závisieť od toho, aké súťaže sú na daný deň naplánované? Budú rozbehy? Investujte do rýchlosti. Bude lukostreľba? Vyššia presnosť sa určite zíde.



Olympiáda je rozdelená do dní, pričom najprv sú dni vyhradené kvalifikáciám. V praxi to teda vyzerá tak, že v jeden deň máte napríklad kvalifikácie na 100 m šprint, plávanie, hod diskom a hod kladivom. Hra určuje, koľko z týchto 4 kvalifikačných štartov (neskôr sa počet zvyšuje) musíte svojim snažením pretaviť až do finále, ak sa vám to podarí, nasleduje rozdelenie získaných exp bodov a ďalší kvalifikačný deň s úplne inými disciplínami. Ak nie, hra končí a vám nezostáva nič iné, len si zmrskanú disciplínu poriadne natrénovať a dať si loadingové repete.



Výnimkou sú špeciálne dni určené pre „challenges“. Vyberiete si radšej deň voľna, alebo sa pokúsite v 4 vrhačských disciplínach (oštep, disk, kladivo, guľa) prekonať súčet 200 metrov? Úspech v challenges znamená viac bodov pre váš tím, neúspech naopak zvýšenie jeho únavy. Únavu sa mimochodom znižuje rovnakými bodmi, ktorými sa športovci vylepšujú, takže (ne)zapisovanie sa do challenges nebude jedinou riešenou „morálnou dilemou“ na vyriešenie.


Neviem zhodnotiť úroveň reality pri spracovaní jednotlivých športovísk, neviem posúdiť, či je hlavný atletický štadión v skutočnosti rovnaký, ako je prezentovaný v hre, rovnako to neviem povedať o bazénoch a telocvičniach. Čo však viem určite, je, že atléti s menami CPU1 až CPUXY na olympiáde rozhodne štartovať nebudú. Hre chýba akýkoľvek licencovaný športovec, súperíte výhrade s a proti anonymnými oponentmi, čo rozhodne neprospieva atmosfére ani pocitu zo súťaženia.



Ak možno Beijing za niečo pochváliť, je to široký zoznam dostupných športov. Základ je položený v atletike. Rôzne hladké a prekážkové behy, počnúc 100 m a končiac 1500 m niky v žiadnej olympijskej hre nesmeli chýbať a nechýbajú ani v tomto prípade. Tradičným doplnkom bežeckých oválov sú vrhačské a skokanské disciplíny. Oštep, kladivo, disk, guľa, skok do výšky, do diaľky, o žrdi a trojskok – všetko podstatné je tu. Plávanie (rôzne štýly a dĺžky) a skoky (z 3 a 10 metrového mostíka) už trochu zaváňajú exotikou, strelecké (napr. skeet alebo vzduchovka na 10 m) a gymnastické disciplíny (hrazda, kruhy, bradlá, prostné atď) už naozaj nájdete málokde. No a úplný vrchol tomu všetkému nasadí judo, ping pong, cyklistické stíhacie preteky družstiev, kajak na divokej vode, vzpieranie a lukostreľba. I keď niektoré športy môže vykonávať iba jedno pohlavie, skutočne môžeme hovoriť o širokej a bohatej ponuke.



Osemdesiate roky, 8-bitové Ataríčko, športová hra Decathlon. Tí, ktorí si ho pamätajú, vedia, že titul mal aj svoj druhý názov. Lámač joystickov. Pri niektorých disciplínach bolo potrebné pohybovať s joystickom tak zúrivo, že to neraz končilo odlomením páčky, zničením mikrospínačov a podobnými športovými úrazmi. Iste tušíte, prečo som túto zaprášenú, zabudnutú starinku vytiahol na svetlo Božie. Presne tak. Aj Beijing dá vašim ovládačom riadne zabrať. Teda, aby som bol presný, športy v Pekingu treba podľa ovládania rozdeliť do troch kategórií. Najmenšiu časť tvoria tie, ktoré sa ovládajú v poriadku a ich hranie je zábava. Potom sú tu také, ktorých hranie je prstokladové mučenie. Najhoršia je tretia kategória, ktorá je priamo naviazaná buď na prvú alebo druhú skupinu, lenže sa jedná o vytrvalostné športy a tak sa ich hranie mení na naozajstné peklo.




K relatívne dobre ovládateľným disciplínam patria napríklad kratšie behy. Pred štartom treba správne odhadnúť moment výstrelu stláčaním triggeru. Výstrel preteky odštartuje a vy máte na výber, či budete svojho pretekára posúvať dopredu rýchlym kombinovaným stláčaním A a B, alebo radšej budete mykať z jednej strany na druhú niektorou z páčiek. V závere ešte môžete zvoliť naklonenie trupu pri prebehovaní cieľovou páskou, prípadne ak bežíte s náskokom, môžete si dovoliť víťazné gesto. 100 m závod trvajúci 10 sekúnd odmykáte a odmakáte v pohode, rovnako aj 200-vku a ešte aj 800-ka sa celkom dá. Pri dlhších tratiach musíte trochu rozmýšľať a naplánovať si stratégiu, osamotené bežanie na špici stojí viac síl než taktické vyčkávanie na druhom, treťom mieste a následný šprint v cieľovej rovinke.



Ani s hodmi a skokmi nebývajú problémy. Páčkami mykáte, alebo nimi krútite, v správny moment sa treba odraziť, alebo pripraviť k hodu a potom ešte zvoliť výšku odrazu. Nič zložité. Cvičenie na kruhoch od vás vyžaduje znovu prácu oboch páčok, ale miesto rýchlosti sa budete koncentrovať na dodržiavanie predpísanej trajektórie. Do kategórie bezproblémových môžeme zaradiť napríklad tiež ping pong, ktorý je spracovaný jednoduchšie ako Table Tennis od Rockstaru, na krátke zabavenie však stačí.



Plávanie prebieha rovnako ako behanie, až na to, že miesto mykania páčkou musíte krúžiť jedným analogom v smere hodinových ručičiek a druhým opačne. Ubezpečujem vás, že to nie je až také jednoduché, ako to môže vyzerať, navyše len palcami sa to robí naozaj ťažko (takže osobne plávanie hrám s gamepadom zaseknutým medzi stehnami, pričom páčkami pohybujem troma prstami). K obtiažnejším športom ďalej patrí splavovanie divokej vody na kajaku, kde každý koniec vesla ovládate inou páčkou, čo spôsobuje problémy s manévrovaním, navyše niektoré bránky musíte prechádzať proti prúdu. Priznám sa, že nepoznám pravidlá juda a možno aj to je príčinou, že ho tiež zaraďujem do tejto kategórie. Ešte sa mi nestalo, že by som dokázal vyhrať nejaký zápas. Kombinácie stláčania páčiek do správnych smerov, stláčania 4 ďalších tlačidiel pre útok a dvoch triggerov pre obranu mi jednoducho nesadli.








Špecialitkou sú vytrvalostné preteky. Predstavte si, ako zúrivo stláčate tlačidlá, resp. mykáte analogom vyše tri minúty pri behu na 1500 metrov. Alebo ako pár minút o dušu točíte oboma analógmi naraz pri plávaní, snažíte sa nestratiť tempo ani rytmus, prípadne ako 5 minút rovnakým krúživým spôsobom bicyklujete v stíhacích pretekoch družstiev. Chápem, že Beijing je športová hra, ale to predsa neznamená, že sa pri nej musím spotiť a že ma ešte niekoľko ďalších dní budú bolieť prsty...



K samotnému priebehu pretekov nemám väčšie výhrady. Predstavovanie CPU hráčov je nudné, ale dá sa preskočiť, animácie bežcov usadzujúcich sa v štartovacích blokoch či guliarov rozcvičujúcich sa v svojom sektore je vierohodná. Grafika neoslní, no ani výrazne neurazí. Veľmi pekne je spracovaná voda, ostatné grafické efekty sú skôr priemerné. Kamera sa mení podľa disciplíny, niekedy sledujete športovcov televíznou kamerou, teda zboku, inokedy je „zavesená“ za ich chrbtami. Pri behoch tak vzniká malý problém, pretože sa neviete otočiť a zistiť, aký veľký máte náskok. Niektoré disciplíny umožňujú použiť bullet time efekt – čas sa spomalí, máte viac času na správne vykonanie akcie, prípadne na väčšie zrýchlenie, ale táto možnosť sa dá používať iba veľmi obmedzene.



Najväčším problémom Beijing 2008 je to, že je určený pre nikoho a pre všetkých. Veď povedzte, kto už by si len kúpil hru simulujúcu niekoľko (desiatok) olympijských športov? Priaznivci atletiky, ktorá sa v počítačových hrách vyskytuje naozaj výnimočne? Notorickí olympo-fani, ktorí musia mať všetko, na čom sa mihne 5 farebných kruhov? Na druhú stranu, keď k Beijingu posadíte aj herne negramotného jedinca, za malú chvíľu pochopí ovládanie, niektoré športy ho na pár pretekov zaujmú a zrejme sa dokonca bude trochu baviť. Lenže potom prídu ostatné športy, ktoré sa buď ovládajú úplne nemožne, alebo z nich hrozí svalovica. A bohužiaľ, takýchto športov je väčšina.
Žádné komentáře