Server o hrách na PC , PS,X-BOX

Odkazy

Archív

Štatistika

TOPlist

» X-box360

Dragon Ball Z: Burst Limit

Obrázok “http://img.sector.sk/files/recenzie%5C20088318345330%5Cdbzbigpic-m.jpg” sa nedá zobraziť, pretože obsahuje chyby.
Prvý next-gen Dragon Ball Z na nás zaútočil svojim ultimátnym Super Kamehameha. Bude to rana, ktorá každého hráča zvalí bezmocného k zemi, alebo sa jej bude lepšie vyhnúť?
Namco Bandai porušilo následnosť svojich Dragon Ball titulov, ktoré v poslednej dobe vychádzajú rovnakou frekvenciou ako športové série od EA a tak sa mi ďalšia DBZ hra dostala do rúk skôr než som stihol odložiť Budokai Tenkaichi 3, ktorý bol vrcholom tejto série, a aj keď len povylepšoval všetko, čo sa dalo, tak išlo o perfektnú hru. Ďalší Budokai Tenkaichi by však už u odbornej kritiky asi nepochodil a rovnako by ho pravdepodobne prijala aj hráčska obec. Preto bolo treba na next-gen platformy priniesť niečo nové. Niečo, nové, no zároveň niečo ľahko identifikovateľné s predchádzajúcou Dragon Ball hernou produkciou. Niečo, čo by hneď pri svojej next-gen premiére určilo štandard ďalších dielov. Presne tým niečím je Burst Limit a už hneď v úvode článku, si smelo s čistým svedomím dovoľujem vyhlásiť, že sa jedná o raketový štart nadchádzajúcej série.




Teaser videá a trailery na hru nám povychádzali už nejakú tu dobu pred vydaním tejto hry. Prezentovali gameplay, postavy objavujúce sa v hre, štýl boja, grafiku a Kamehameha trailer sa snažil zaujať potencionálych hráčov aj vtipom. Z tých videí sa dalo už čo to o hre vyčítať a každý si pekne mohol vytvoriť svoj osobný zoznam vecí, na ktoré sa v hre teší. Tak isto však aj zoznam vecí, ktorých sa obáva, že sa v konečnej verzii vyskytnú a práve vo videu najlepšie nevyzerajú.




Tou prvou vecou, ktorej som sa ja osobne obával bola grafika. Predsa len Dragon Ball bolo jedno z prvých anime a jeho grafický štýl je nezameniteľný, prípadný odklon by mal za následok zopár veľmi násilných defenestrácií v kanceláriách Namco Bandai. Presne to isté grafické kúzlo sa dokázalo dodržať aj všetkým predchádzajúcim hrám. Štýlová cel-shaded grafika akoby z oka vypadla pôvodnému seriálu, či mange. Ba dokonca aj ukázala cestu, ako by sa mali ďalej v týchto médiách uberať so svojim kreslením. Z videí som sa obával, či aj táto sa rovnako vydarí. Pôvodne to tak nevyzeralo, ale už prvých pár chvíľ tieto pocity neistoty vyvrátilo.







Grafika má ducha, má čaro, má všetko, čo si môže fanúšik želať vo svojich najtajnejších mokrých snoch s Androidom číslo 18. Na jednej strane pôsobí trošku zaostalejším dojmom a vierohodne predlohe, na strane druhej je to ozajstný next-gen, ktorý sa za ten prívlastok hanbiť vôbec nemusí. Animácie v hre bežia priamo v engine, takže sú rovnako ako in-game grafika jednoducho skvelé. Zvuková stránka hry je na rovnako vysokej úrovni, aj keď znalcom seriálu z RTL2 asi hlasy postáv blízke nebudú.



Druhým faktorom strachu bola u mňa voľnosť v prostrediach a bohužiaľ sa moje obavy naplnili. Voľnosť, akou ste lietali po bojisku v Budokai Tenkaichi 3 sú nenavrátne za nami a i keď tento deficit vynahradzujú iné devízy hry, tak toto isto zamrzí. Samozrejme sa môžete pohybovať, lietať a aj podnikať ďalekonosné útoky, no arény už nepôsobia takmer nekonečným dojmom ako v predchodcovi. Tak isto v arénach aj silne pociťujem absenciu deštrukcie prostredia, ktorá rovnako ako voľnosť zostala zachovaná iba v obmedzenej miere. V zemi tak maximálne zostane po nedobrovoľnom preletení celej arény kvázi ryha, žiadne ničenie skál a podobne.



Teraz by mohol nasledovať zoznam vecí, pri ktorých nebol dôvod sa niečoho obávať. Napríklad taký hlavný príbehový mód hry po minulých skúsenostiach jednoducho sklamať nemohol. Hra je rozdelená na 3 ságy mapujúce presne priebeh anime/mangy. Začína to príchodom hlavného hrdinu v Saiyan Ságe. Po nej nasleduje prvý hustejší protivník v podobe Friezu, ktorého metamorfóz si užijete až až. Poslednou ságou a tým pádom aj posledným náročným protivníkom je Cell (nie ten s 8 jadrami) vo svojej ságe. Aj keď ste so svojou spodnou čeľusťou po konečnom čísle počtu ság určite neobjavili nové ložisko ropy, tak sa určite o dĺžku obávať nemusíte. Ono po dokončení Cell ságy sa v rámci príbehu zas vraciate do Frieza ságy a príbeh po čase nadobúda podoby jedného maďarského jedla pripomínajúceho prehľad týždňa. Hard core fanúšik série pri príbehu zažije pravý tantrický orgazmus, no nováčikovia, čo sa týka DB(Z) univerza sa budú miestami dosť strácať, keďže pri dynamike ság a súbojov v nich sa bez znalosti univerza bude dať orientovať ťažko.



Pokiaľ som súbojový systém v Budokai Tenkaichi 3 charakterizoval ako Kamehameha, tak tu nemôžem inak ako Super Kamehameha. Explozívnejšie súboje nájdete len ťažko v nejakej inej hre. Efektami to počas boja v hre hýri, rovnako aj farebnosťou a to nie sú všetky hlavné ťaháky v súbojovom systéme. Či už sa hráč so sériou dostal do styku, alebo nie, tak kombo systém bude vyhovovať takmer každému (s nedeformovanými prstami). Kombá sa začnete učiť takmer hneď vďaka jednoduchému štvortlačidlovému systému. Možno trošku odvážne tvrdenie, ale jeden z názorov, s ktorými som sa stretol, bolo aj porovnanie so sériou Tekken, kde testovaný subjekt bojový systém v tejto hre zaujal viac.



Filmovosť v tejto hre dokáže hráča naozaj vtiahnuť do deja a dokáže sa ľahko stelesniť s postavami. To hlavne vďaka bravúrne zvládnutým animáciam v prestrihoch. Či už pred súbojom, po ňom, ba dokonca aj počas neho narazíte na veľa videí k súčasnému boju. Jediné, čo im môže uškodiť, je ich opakovanie, kedy si všimnete opakovanie niekoľkých rovnakých animácií dookola, len s inými postavami. To platí iba pri predzápasových videách. Animácie počas boja majú aj svoju funkčnú stránku. Pod názvom Drama Pieces sa skrývajú animácie, ktorých vyvolanie vždy zmení schopnosti postáv. Za príklad sa dá uviesť vyvolanie regenerácie v krátkom prestrihu u Picolla. Každá postava má hneď niekoľko takýchto animácií. Jednoznačne sa jedná asi o najväčší plus v tejto hre.



Po predchádzajúcom abnormálnom množstve hrateľných postáv v BT3 autori tentoraz pristúpili k hre s chladnejšou hlavou. K dispozícii je tentoraz iba 21 bojovníkov, kde 10 z nich má okrem štandardnej formy aj vyššie stupne (Goku sa môže zmeniť v tejto hre na Kaio-Ken a Super Saiyan prvého stupňa, vyššie u neho tentoraz absentujú). Rozdielom oproti predchádzajúcej hre je nemožnosť ich voľby pred súbojom, a tak sa na vyšší stupeň musíte vypracovať v priebehu boja. Podobne sa uskromnil aj počet arén a pribudli k nej aj ich alternatívne verzie.








Druhou najlákavejšou hernou možnosťou okrem štandardných herných módov je určite online multiplayer a aj MP na jednej konzole. „Hot seat“ režim asi nie je nutné rozoberať, no online poskytuje viac než slušné možnosti vytvárania a vyhľadávania vytvorených hier, pričom vždy máte aj údaje o pripojení a najhlavnejšie ratingu súpera. Čím viac bodov súper nazbieral v online hraní, tým rating stúpa od F až po A, pričom ďalej nasledujú kategórie S a najvyššou je Z (s nimi sa nezahrávajte). Takže si každý môže vybrať súpera na adekvátnej úrovni, prípadne level hunteri aj na nižšej (aj hráči s nízkym ratingom však dokážu prekvapiť).



Hľadáte kvalitnú a netradičnú bojovku na konzolách? V tom prípade nesmiete Burst Limit obísť. Ak ste fanúšikmi série, tak predchádzajúce tvrdenie platí niekoľkonásobne. Aj keď hra neobsahuje toľko superlatívov, koľko BT3, tak jednoducho musí skončiť minimálne na rovnakom hodnotení. Vyššiemu bráni naozaj už len absencia vecí z BT3 (doslova kroniky o postavách a podobne).
Žádné komentáře